Biele miesta v medzipamäti

Sochárske a maliarske dieloMichala Cimalysa pohybuje v podmnožine živých rozporností medzi opojením z technických a technologických možností súčasnosti, scifi víziami, utópiami a trvalo prítomnou úzkosťou z kolapsu, ktorý tiká v zrýchlenom, konzumnom, silovom a bezohľadnom životnom štýle. Rozhranie nadvýkonu a pádu, raja a apokalypsy, je miestom, ktoré najviac rezonuje s formálnymi experimentmi hľadajúceho sochára, manického kresliara, tvorcu dištančných, nerukopisných obrazov, dizajnéra futuristických hudobných nástrojov a kritického textára. DieloBiele miesta v medzipamätiz roku 2024 patrí do širšieho súboru sieťových obrazov, ktoré tematizujú rôzne, viditeľné aj zastreté „previazanosti“ a „závislosti“ odohrávajúce sa medzi jedincom a spoločnosťou. Michal Cimala používa na tvorbu obrazov recyklovaný plastický materiál, ktorý prevzal z lekárskej praxe. Vyníma túto pomôcku-nástroj-prostriedok z jeho úžitkovosti a preklápa ho – ako ready made – do podoby voľne používanej elastickej šablóny, prostredníctvom ktorej je možné dosahovať presvedčivý, dynamicky modelovaný abstraktný výraz vykazujúci mnohoznačné posolstvá. Dielo môže pripomínať rovnako dobre mikrosnímky nervových tkanív ako pohľady do vzdialených vesmírnych makrokonštelácií. Rovnako tak môže byť metaforou sociálnych sietí a on-line prítomnosti. Vonkajší a vnútorný svet tu splývajú v jeden zrýchlený, opojný aj všetko premazávajúci čas.

Peter Vaňous