Interstellar

Maliarsku tvorbu Kristíny Mésároš charakterizuje práca s figúrou, oslobodená farebnosť a zmysel pre magickú atmosféru akéhosi snového, dramatického bezčasia. Tá sa dosahuje jednak v rovine výrazu - prostredníctvom kontrastu foriem (voľne maľované partie a presné obrysy či šablóny), jednak v rovine použitého naratívu. V ňom sa prestupujú zdanlivo všedné námety s exoticky vzdialenými rámcami. Ľudská prítomnosť sa tu javí ako filmová situácia, ako vytrhnutie z reality, ako extáza, ktorá spája figuráciu s intenzitou vnútorného prežitku. Pohyb aktéra zodpovedá expresívnemu pohybu jeho snov, túžob a potrieb. Sú tu sprítomňované ľudské pospolitosti aj osamelí jedinci noriaci sa do matrixu čarovného sveta, plného lákavých výziev aj úzkostných varovaní. Každý obraz je vhľadom do fantastického diania, v ktorom prírodu v jej nekonečnej pestrosti a plodnosti prerastá civilizácia so svojimi atribútmi a nárokmi. Tento vzťah - príroda a civilizácia - sa u autorky objavuje aj v seba-reflexii vlastného maliarskeho média, v ktorom môžeme nachádzať skryté odkazy na dejiny maliarstva a jeho avantgardné premeny. Obraz Interstellar (2024) napriek evokácii športového motívu odkazuje oveľa viac na cyklický pohyb vnútri časopriestoru, ktorý stojí za ľudským poznaním. Tento metafyzický rozmer obrazu  potvrdzuje tak odkaz na hviezdnu oblohu nekonečného vesmíru a špirála, do ktorej skáču tri ženské figúry, ako aj slová autorky: „Skok do vody a úplné ponorenie sa je ako úplne najstaršia spomienka na matku, na náš prapočiatok, keď sa náš život ešte len začínal a substancia okolo nás, to bol celý náš vesmír.“

Petr Vaňous