Rozcvička

Obraz Rozcvička patrí k sérii námetov, v ktorej autorka tematizuje svoj vzťah k banalite všedného dňa. Opakujúce sa stereotypy, mechanizmy, „daily routines“, beh času rozpúšťaný v povinnostiach a starostiach i celý rad ďalších aspektov „peny dní“ sú tu výzvou na tréning a posilňovanie odolnosti, sily a vitality, ktoré sú scudzované únavou a skepsou. S iróniou sebe vlastní Silvia Krivošíková berie odhodlanie k aktívnej rezistencii do svojich rúk. Trénuje. V absurdných mechanizmoch rozpínavé a dusivé všednosti nachádza skuliny, ktorými sa dá utiecť. Uteká do svojej tvorby, ktorú vykonáva tak, ako vykonáva domáce práce. S pravidelnosťou, ktorá sa prepisuje do štruktúr a ornamentov, po ktorých, ako po mori, odpláva do spomienok a šťastnejších chvíľ, než sú tie teraz, tu a teraz. Horizont každého dňa sa premieňa na architektúru nového obrazového dobrodružstva. Cvičiaca figúra sa transformuje do akéhosi hodinového súkolia, ktoré stravuje deň, ale zároveň ho premieňa na malý, zabývaný súkromný vesmír. V pravom hornom rohu autorka situovala atribút domu s rozvíteným oknom ako symbol pokoja, odpočinku a šťastia. Od hlavy, ktorá svieti do tmy ako mesiac, sa tiahne komiksová bublina s ironickým repetitívnym výrokom: „Einz, zwei, drei…“ Čas plynie, letí, uteká, ale zároveň dostáva maliarsky tvar, ktorý všetko náhle zastavuje. Každý večer pred spaním je dobré sa znova zamyslieť, aký bol deň a aký bude zajtra. Žiadny totiž nie je taký rovnaký, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.