Umelec vystavujúci v najprestížnejších galériách v ČR a Európe, najvyhľadávanejší maliar zberateľov umenia súčasnosti a jeden z najdrahšie predávaných súčasných českých maliarov.

Lubomír Typlt | Madona s dieťaťom

Materská láska, ktorá môže niekedy byť až zväzujúca. Alebo aj provokatívna aktualizácia tradičného kresťanského motívu. Od popredného umelca svojej generácie, spoluzakladateľa legendárnej kapely WWW. Limitovaná edícia 100ks , číslované, podpísané autorom.

Technika tlače:	giclée, archívna 12farebná pigmentová tlač
Papier:	100% bavlnený papier Hahnemühle Photo Rag 308g
Rozmery tlače (XL):	80 × 61 cm \| 84 × 65 cm (tlač \| rám)
Rám:	drevený s UV plexisklom v múzejnom štandarde

Veľkosť

Varianty produktu

€306,95

s DPH

€306,95

s DPH

Zľava Vypredané

€0,00 EUR bez DPH

s DPH

Lubomír Typlt (1975) patrí dnes k popredným autorom generácie narodenej v polovici 70. rokov (vedľa J. Bolfa, D. Pitína, V. Holcovej, J. Špaňhela alebo Z. Sedleckého). Vo svojom maliarskom diele sprítomňuje obrysy generačného pocitu, ktorý nazerá ako cyklicky sa vracajúci epos, v ktorom sa sčítajú skúsenosti z obdobia totality az nemenej problematického znovunadobudnutia spoločenskej slobody. Naratívne postupy vkladá autor do radikálneho prehodnocovania maliarskych výrazových prostriedkov vo vzťahu k figurácii. Postupne demontuje a rozmetáva jednotný konštrukt času a priestoru, aby uvoľnil svojbytný priestor maľby k inak nastavenej, hutnejšej a nekompromisnej výpovedi založenej na dynamickej kompozícii a rafinovane farebnej inverzite. Svoj svojbytný maliarsky výraz rozvíja na základe priamej skúsenosti s tradíciou českej a nemeckej figuratívnej maľby (štúdiá u J. Šalamúna, J. Načeradského. M. Lüpertza, AR Pencka).

Viac o Lubomírovi Typltovi na jeho webe: typlt.com , alebo na Wikipédiu

Sledujte ho na Instagrame .

O diele Madona s dieťaťom

Obraz provokatívnym spôsobom aktualizuje tradičnú kresťanskú ikonografickú schému z hľadiska súčasnosti. Madona ako symbol starajúcej sa matky a materstva tu prechádza maliarskou aj obsahovou revíziou. Modelačne sa jedná o expresívnu znepokojujúcu kompozíciu (opak tradične upokojujúcu Madony), v ktorej je autorom kladený dôraz na dynamické a patetické „zneistenie videného“. Máme pred sebou povedomý námet, kde sa čosi zásadne rozpája a významovo nesedí. Obraz je farebnosťou tiel akoby schizofrenickým spôsobom horizontálne rozdelený na dve roviny, spodná červená, horná magenta (pre Typlta kľúčová!). Obe postavy čelia bočnému víchru, ktorý sa odráža v deformácii účesov. Gesto objatí matky a dieťaťa sa komplikuje. Matke chýba tvár. Tú zahaľujú vlasy, svojbytný atribút ženstva, ktorý môže mimovoľne odkazovať na biblickú postavu Márie Magdalény, spojenú s pokušením a hriechom. Tiež atribút dieťaťa nesedí. Pripomína skôr postavu zvedavého adolescenta, než symbol nevinnosti. Gesto objatia zo strany matky je oveľa širšie, akoby odkazovalo na absenciu dospelého, čiže objatie partnerské, ktorého sa nedostáva. Mnohoznačnosť všeobecne známeho výjavu irituje podprahovým odkazom na rozpad rodiny i osamotenie postáv v rovine zväčšeného ega. Zvlášť, keď si autor v súvislosti s týmto dielom kladie otázku, „je toto ešte láska?“

texty: Petr Vaňous, kurátor