Lubomír Typlt

Lubomír Typlt (1975) patrí dnes k popredným autorom generácie narodenej v polovici 70. rokov (vedľa J. Bolfa, D. Pitína, V. Holcovej, J. Špaňhela alebo Z. Sedleckého). Vo svojom maliarskom diele sprítomňuje obrysy generačného pocitu, ktorý nazerá ako cyklicky sa vracajúci epos, v ktorom sa sčítajú skúsenosti z obdobia totality az nemenej problematického znovunadobudnutia spoločenskej slobody. Naratívne postupy vkladá autor do radikálneho prehodnocovania maliarskych výrazových prostriedkov vo vzťahu k figurácii. Postupne demontuje a rozmetáva jednotný konštrukt času a priestoru, aby uvoľnil svojbytný priestor maľby k inak nastavenej, hutnejšej a nekompromisnej výpovedi založenej na dynamickej kompozícii a rafinovane farebnej inverzite. Svoj svojbytný maliarsky výraz rozvíja na základe priamej skúsenosti s tradíciou českej a nemeckej figuratívnej maľby (štúdiá u J. Šalamúna, J. Načeradského. M. Lüpertza, AR Pencka).