Milan Knížák | Madona

Milan Knížák – jeden z autorov, ktorí asi najviditeľnejšie formovali podobu českého súčasného umenia od deväťdesiatych rokov a jeho Madona v limitovanej edícii tlačov. Limitovaná edícia 100ks, číslované, podpísané autorom.

Technika tlače:	giclée, archívna 12-farebná pigmentová tlač
Papier:	100% bavlnený papier Hahnemühle Photo Rag 308g
Rozmery tlače (XL):	80 × 61 cm \| 84 × 65 cm (tlač \| rám)
Rám:	drevený s UV plexisklom v múzejnom štandarde

Veľkosť

Varianty produktu

€410,95

s DPH

~~€252,95~~

€410,95

s DPH

Zľava Vypredané

€0,00 EUR bez DPH

s DPH

Prof. Milan Knížák, Dr. A
* 19. apríla 1940 v Plzni

je český multimediálny umelec, člen medzinárodného hnutia Fluxus, riaditeľ východnej sekcie. Jeho aktivity zahŕňajú akcie, výtvarné umenie, architektúru, dizajn, módu, básne, literatúru, fotografie a hudbu. Milan Knížák je osobnosť, ktorá významne formovala našu kultúru a predovšetkým jej polistopadové smerovanie. Patrí medzi najznámejších a najrešpektovanejších českých umelcov vo svete, je tam radený v dôležitosti vedľa autorov ako je František Kupka a Jiří Kolář. V rokoch 1990-1997 pôsobil ako rektor Akadémie výtvarných umení v Prahe (AVU), od roku 1999 do mája 2011 ako riaditeľ Národnej galérie v Prahe. V rokoch 1989-2015 bol vedúcim Ateliéru intermediálnej tvorby na AVU.

Autor textu: Filip Kazda, vedúci a kurátor HYB4 Galérie

Prečo sme vybrali Milana Knížáka

Milan Knížák je jednou z osobností, ktorá pre mnoho ľudí dlhodobo symbolizuje české súčasné umenie. Od deväťdesiatych rokov patril k jeho najviditeľnejším postavám a výrazne ovplyvňoval nielen umeleckú scénu, ale aj verejnú debatu o podobe kultúry.

Zároveň ide o autora, ktorý vždy vyvolával silné reakcie. Knížák je jednou z najkontroverznejších osobností českej výtvarnej scény. Jeho tvorba i verejné vystúpenia často rozdeľovali publikum i odbornú verejnosť. Či už obdivovaný, alebo kritizovaný, zostáva neprehliadnuteľnou postavou, ktorá dokázala výrazne ovplyvniť spôsob, akým sa u nás o súčasnom umení hovorí.

Práve preto nám dáva veľký zmysel, že sa jeho práca objavuje aj na 100ks. Projekt od začiatku stojí na myšlienke prinášať na steny ľudí diela autorov, ktorí české umenie skutočne formujú a Milan Knížák medzi také osobnosti bezpochyby patrí.

Jakub Svoboda, zakladateľ 100ks.cz

Všetky diela umelcov Petr Kvíčala na 100ks Zobraziť všetky podrobnosti

Milan Knížák pre 100ks

MADONA, zo série „Počítačových obrazov“, 1996-1997,

Práca na počítači mi dovolila, aby som na vznik obrazov použil elementy z diel iných umelcov, ktoré spájam do nového, iného, a teda môjho obrazu. Moje autorstvo spočíva predovšetkým v obsahu, ktorý je autentický, aj keď, samozrejme, si jednotlivé torzá nesú časť svojich pôvodných obsahov so sebou. Práve súbor týchto malých posolstiev a predovšetkým určitá estetika daná (mojím) výberom (či rad iných elementov, ktoré ma zaujali), vytvárajú môj vlastný obsah, moju vlastnú estetiku. Tá však neskrýva svoje zdroje a, samozrejme, sa hlási k citovaným autorom alebo aspoň k niektorým ich dielam. (V návode „procesu prevažne pre myseľ“ nazvanom Negácia (1977) uvádzam, že „je možné vybrať z už existujúcich diel najrôznejších autorov tie diela, ktoré demonštrujú prezentovanú myšlienku a ich kolekciu považovať za dielo nové, ktoré môže slúžiť ako odrazový mostík pre naše ďalšie predstavy.“) Aj keď technika vzniku týchto mojich obrazov začína metódou koláže, kedy skladám jednotlivé elementy do obrazu, využívam potom možnosti počítača na „maliarsku“ prácu. Dopĺňam chýbajúce časti či odstraňujem pre mňa prebytočné detaily, či celé časti obrazov, vytváram novotvary. Narábam úplne voľne s farbou. Môžem použiť už existujúci kolorit alebo ho ľubovoľne meniť, popr. zafarbiť čiernobiele časti. (Niektoré reprodukcie som totiž získal len v čiernobielom vyhotovení.) Rovnako používam fotografické či plastické elementy. Oblasti, z ktorých čerpám materiál pre moje obrazy nie sú ničím ohraničené, len mojimi záujmami. Preto môžem vedľa seba (napr.) položiť gotickú figúru, impresionistickú krajinu, erotickú fotografiu, ilustráciu z rozprávkovej knižky a (v podstate) čokoľvek iné. Na povesti či tzv. kvalite jednotlivých autorov a diel mi nezáleží. Pri práci na týchto obrazoch bola pre mňa dôležitá voľnosť z akéhokoľvek jasného konceptu. Riadil som sa iba (a len iba) vnútornou túžbou vytvoriť obraz a do procesu práce mohlo vstúpiť čokoľvek, čo mohlo tvorbe obrazu, podľa mojich nezdôvodňovaných a nezdôvodniteľných pocitov v tom ktorom okamihu, pomôcť. Odvolávam sa tu tiež (skôr spomínam) na Van Goghovi víziu spoločného obrazu, kde by každý z vtedajšieho kruhu impresionistov a postimpresionistov (bol) maľoval určitú jeho časť, a to práve takú, ktorú (podľa Van Gogha) najlepšie ovládal. (Pokiaľ si pamätám, tak Gauguin stromy, Lautrec figúry, Van Gogh oblohu s hviezdami.) Malo tak dôjsť k vzniku obrazu, ktorý by bol spojením určitých perfektností. Tento naivný Van Goghov sen mi dnes pripadá podivne aktuálny. Ako poctu Van Goghovi, ktorého som hlboko a zaťato miloval (jeho Listy boli jedinou knihou, ktorú som si so sebou vzal na vojnu) a ktorého si stále nesmierne vážim, som nazval túto sériu obrazov „Van Goghov sen“. A ďalej vznikajú obrazy, ktoré nemajú jasný zámer, len reagujú na stav mojej dušičky a podľa toho na nich vznikajú príbehy.

Milan Knížák