Michal Ožibko | Tříštění entit

Abstrakcia, ktorá vzniká ako dialóg medzi maliarom a plochou obrazu, ktorá si sama určuje kedy a akým spôsobom do seba ponechá tvorcu vstupovať. Limitovaná edícia: 100 kusov, číslované, podpísané umelcom.

Technika tlače:	giclée, archívna 12-farebná pigmentová tlač
Papier:	100% bavlnený papier Hahnemühle Photo Rag 308 g
Veľkosť tlače / v ráme:	61 × 57 cm / 65 × 61 cm
Rám:	Drevený s UV plexisklom v múzejnom štandarde

Zostáva zo 100ks edície:

18 ks

Veľkosť

Varianty produktu

€249,95

s DPH

~~€249,95~~

€249,95

s DPH

Zľava Vypredané

€0,00 EUR bez DPH

s DPH

Michal Ožibko (*1981) je český umelec, ktorý popri hyperrealistických motívoch vytvára aj čisto nefiguratívne obrazy. Štúdium absolvoval na pražskej Akadémii výtvarných umení v ateliéri Zdeňka Berana diplomovou prácou Escape. Jej oponentom bol Prof. Gordon Graham z Princetonskej univerzity, autor knihy Filozofia umenia. Toto dielo s rozmermi 5 x 4 metre je umiestnená na schodisku Kroměřížskeho zámku. Do povedomia širšej verejnosti umelec vstúpil svojím diptychom iDeath, ktorý porota Národnej portrétnej galérie v Londýne vybrala na ocenenie BP portrait award 2010. Diela tohto autora nachádzame v domácich i zahraničných zbierkach a jeho tvorbu je možno vidieť aj na svetových výstavách (New York, Budapešť). V roku 2021 sa dva jeho obrazy dostali do dražby aukčnej siene Sotheby's.

Všetky diela umelca Michal Ožibko na 100ks

Zobraziť všetky podrobnosti

Obraz je jedným zo šestice veľkoformátových abstraktných plátien, ktoré som maľoval od konca roku 2019 do 2021. Keď pracujem na diele, ktoré nemá vopred stanovený námet, priebeh maľby je od samotného počiatku veľkým dobrodružstvom. Zvykol som si to pre seba nazývať procesom korigovanej náhody, keď ako tvorca vediem s plochou obrazu dialóg. Ten vyzerá tak, že ak kladiem na obraz plochy farieb, tak sa nimi utvára kompozícia, ktorá sa ku mne prihovára a ja jej naspäť odpovedám ďalšími a ďalšími ťahmi štetca. Tento dialóg trvá zakaždým rozlične dlhú dobu a výsledný obraz je tiež zakaždým iný, ale napriek tomu majú, sa mi zdá, moje obrazy nejaký spoločný menovateľ a tým bude zrejme moja psychia, bez ktorej by bolo dielo formálne a márne. Pri tomto spôsobe tvorby obrazu je mimo samotného procesu zaujímavý aj koniec. Rozpoznám ho tak, že v momente, keď je obrazová plocha natoľko vyplnená vzťahmi plôch a farieb, že už by každá ďalšia nasledujúca škvrna farby celkovú plochu diela skôr komplikovala než harmonizovala, maľba sa tým pre mňa uzatvára a už ma nepustí do seba.

Michal Ožibko na Instagrame