Zdeněk Daněk (*1977) patrí medzi najviditeľnejších krajinárov na súčasnej tuzemskej scéne. Ľudia jeho tvorbu môžu poznať nielen z galérií, ale aj z poštových známok, komiksov alebo prebalov CD (spolupráca s Českou filharmóniou). Úspešný je potom najmä svojimi plenérmi, do ktorých, pretože vníma krajinu ako laboratórium pre maľbu, obvykle pridáva nejakú tú maliarsku výzvu navyše. Vedľa „Zelených obrazov“ to sú napríklad „Rôzne scenáre“, v rámci ktorých bojuje proti svojmu zleniveniu a maliarskym zlozvykom, a tak si schválne berie do plenéru nevyhovujúce štetce, maľuje náhodne vybrané miesta či obraz každých pár minút otáča; alebo „externality“, pri ktorých sa vyjadruje k environmentálnym problémom a ukazuje na absurditu ľudského správania vo vzťahu k životnému prostrediu.
Ako krajinár sa pritom neidentifikoval hneď. Došlo k tomu až počas štúdií u Zdeňka Berana na pražskej Akadémii výtvarných umení (1999 – 2003), pričom predtým absolvoval štúdiá na Vysokej škole umeleckopriemyselnej (1996 – 1999), kde bol pod vedením Pavla Nešlehu (maľba) a Jiřího Bartu (televízna grafika). Z týchto štúdií dodnes inklinuje k figurálnej maľbe, portrétu či animácii. Občas sa venuje aj objektu. Po štúdiách sa z neho stala obvyklá súčasť dôležitých krajinárskych výstav: „V tieni stromov“ – Severočeská galéria výtvarného umenia v Litoměřiciach (2024), „Dialógy“ – v pražskej Galérii Kooperatívy (2019), „Česká krajinomaľba“ – Oblastná galéria Liberec (2005) a taktiež je jeho dielo súčasťou stálej expozície vo Východočeskej galérii v Pardubiciach.
