Baktérie a mikroorganizmy zväčšené do ľudskej mierky. Michal Trpák, jeden z najvýraznejších sochárov českého verejného priestoru, dáva tvar vesmíru, ktorý okolo seba nosíme celý život bez toho, aby sme ho kedy videli. Každý odliatok je vďaka skleneným korálikom v živici originál. Limitovaná edícia iba 20 ks.
| Technika: |
Odlievaná živica s pigmentom so sklenenými korálikmi. Pieskovaný a zaleštený povrch, pričom každý kus je originál podľa rozptylu korálikov. |
| Rozmery objektu: |
21 cm x 10 cm x 12cm |
| Váha: |
cca 1250-1350 g |
| Edícia: |
20 ks, každý objekt s ručne gravírovaným číslom |
| Certifikát: |
certifikát s ručne vpísaným číslom a podpisom Michala Trpáka |
| Balenie: |
drevený prezentačný box |
Predpredaj s možnosťou výberu čísla objektu pobeží iba do 16. septembra. Expedovať objekty budeme od piatku 25. septembra.
Iba v predpredaji si môžete kúpiť akéhokoľvek druhého, či tretieho Maznáčika s automatickou zľavou 10 % (zľava sa vám automaticky odpočíta v košíku).
Tlač nie je momentálne na sklade (ale 100 ks ešte nie je vypredaných) Je možné objednať ho s odloženou dodacou lehotou 2-4 týždne.
Michal Trpák (1982, České Budějovice) patrí k najvýraznejším autorom súčasného českého sochárstva vo verejnom priestore. Vyštudoval odbor kamenosocharstva na Strednej umeleckopriemyselnej škole svätej Anežky Českej v Českom Krumlove, v roku 2007 absolvoval ateliér sochy Jiřího Beránka na pražskej VŠUP a v roku 2012 dokončil doktorandské štúdium na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Pracuje s bronzom, sklom, mramorom, betónom aj recyklovanou oceľou.
Jeho sochy stoja v uliciach a parkoch mnohých miest. V rodných Českých Budějoviciach sa od roku 2009 týčia na Lannovej triede sklocementoví Humanoidi a na Čiernu vežu sa v roku 2017 po šiestich rokoch vrátila stokilová zlatá mucha Čo je šťastie?. V okolí pražských ulíc Odborů a Na Zbořenci sa vznášajú postavy zavesené na dáždnikoch z cyklu Ľahká neistota a od jesene 2023 plávajú nad olomouckou Opletalovou ulicou tri oceľové manty z cyklu Anjeli morí. Samostatne vystavoval v Londýne, vo francúzskom Arles aj v pražskej Lucerne a svoje diela vystavoval či realizoval aj v Nemecku, Taliansku, Kanade, Veľkej Británii, Spojených arabských emirátoch alebo Grécku.
Sochu do verejného priestoru však nielen stavia, ale aj pre ňu systematicky vytvára miesto. Od roku 2008 organizuje v Českých Budějoviciach prehliadku Umenie v meste, ktorá sa tento rok dočkala devätnásteho ročníka, a v roku 2015 stál pri zrode medzinárodného festivalu Sculpture Line, ktorý dnes zasahuje mestá po celej republike aj za jej hranicami. Patrí tak k ľuďom, ktorí v posledných dvoch desaťročiach najviac premenili podobu českého sochárstva mimo galérie. Zostáva pritom experimentátorom: so štúdiom Scoolpt vytlačil z betónu Prvoka, prvý český 3D tlačený dom.
Cyklus Miláčikovia, z ktorého pochádza táto edícia, vychádza z Trpákovej fascinácie mikrosvetom. Tvary baktérií, ktoré poznáme len z fotografií z elektrónového mikroskopu, zväčšuje do ľudského meradla a premieňa ich na priateľské oblé bytosti, a diváka tým nenápadne núti premýšľať o vlastnej veľkosti. Vznikajú od roku 2014 v bronze, skle, betóne aj mozaike a patria k jeho najrozšírenejším prácam vo verejnom priestore: jeden Miláčik odpočíva v pražskej Botanickej záhrade, v roku 2021 obsadili okolie Obecného domu v Opave, o štyri roky neskôr park pred Mestským divadlom vo Varnsdorfe. Na rozdiel od väčšiny sôch sa ich človek smie dotýkať, sadnúť si na ne alebo sa im vyšplhať na chrbát.
