Gabriela Těthalová

Maľby Gabriely Těthalovej odkazujú k modernistickým velikánom, ako bol napríklad František Kupka, a zároveň hovorí tým najskorším jazykom. Intuitívne tvaroslovie sa tu stretáva s citlivou prácou s hudobnými motívmi, prepojením maľby a poézie a skúmaním časopriestoru obrazu. Jednotlivé obrazy sú výsledkom starostlivého procesu, v ktorom hrá dôležitú úlohu vzťah autorkinho tela a jeho možností k veľkosti plátna a prostredia, v ktorom vzniká, vývoj maľby v čase a balansovanie medzi historickou inšpiráciou a súčasnými motívmi. Hoci sú maľby prevažne abstraktné, občas sa tu objavia aj časti ľudského tela, ruky alebo oči, naliehavé a zároveň krehké.

Obraz vybraný pre platformu 100ks má pre Gabrielu príznačný názov - Pohľady do časopriestoru. Preslnené dielo v odtieňoch žltej a bordovej nás vťahuje do svojich dimenzií, nabáda k cestovaniu našich očí od jedného miesta k druhému. Snúbi sa v ňom svet rastlín, divokých riek a pokojných hôr na obzore, ale aj ornamentov a symbolov, okolo ktorých sme možno niekedy prešli v historickom centre niektorého z európskych miest alebo pri návšteve starovekých chrámov. Dva kónické objekty nás pozývajú do hĺbky maľby. Pripomínajú rúru gramofónu, vnímame, ako nimi prúdi zvuk, ktorý rozvibrováva celý obraz.