Poetická krajinomaľba z prostredia Vysokých Tatier - silný zážitok aký dokáže pripraviť iba príroda a umenie. Limitovaný náklad: 100 kusov, číslované, podpísané autorom.
| Technika tlače: |
giclée, archívna 12-farebná pigmentová tlač |
| Papier: |
100% bavlnený papier Hahnemühle Photo Rag 308 g |
| Veľkosť tlače / v ráme: |
54 × 65 cm / 58 × 69 cm |
| Rám: |
drevený s UV plexisklom v múzejnom štandarde |
Žofia Dubová (nar. 1991) absolvovala štúdium maľby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (2010 – 2016, prof. Daniel Fischer), na VŠVU získala aj titul ArtD. (2018 - 2022). Aktuálne pedagogicky pôsobí na Katedre kresby VŠVU, publikuje a zúčastňuje sa medzinárodných konferencií.
Žofia Dubová patrí k nemnohým solitérnym osobnostiam mladej slovenskej maľby, ktorých tvorba zaujme za každých okolností. Krehká a poetická, oku lahodiaca i konceptuálna, na pomedzí maľby, kresby a inštalácie, rozvíjaná v rôznych médiách na silnom intelektuálnom podloží. Základom je osobný zážitok krajiny a jeho umelecká transformácia do obrazov. Dubová nesporne inovuje a kultivuje to najlepšie z tradície reflexívnej a poetickej krajinomaľby. Nemá ďaleko k zenovému umeniu – nadčasovému, existenciálne úspornému, veky starostlivo zdokonaľovanému pre dômyselné balansovanie na spojnici zobrazujúceho a abstraktného.
Dubová je už od študentských čias vyhľadávanou maliarkou, na Slovensku získala množstvo dôležitých ocenení pre mladého tvorcu (Cena Slovenskej rektorskej konferencie za umenie 2020, Cena nadácie Novum 2018, Maľba roku 2017 - 1. miesto, atď.) Má za sebou množstvo sólových i skupinových výstavy doma aj v zahraničí, jej tvorba je zastúpená v súkromných aj verejných zbierkach (Slovenská národná galéria).
Dielo: Bez názvu (Tatry), akryl a suchý pastel na plátne, 150 x 120 cm, 2023
Obraz - solitér Bez názvu (Tatry) vychádza z fotografie, ktorá vznikla pri zostupe z tatranského štítu Východná Vysoká za hmlistého počasia. Vrcholy štítov tu nie je vidieť, skaly a štruktúra krajiny splývajú s oblakmi do jedného atmosférického celku. Topografický raster zo zvyškov snehu "levitujúcich v priestore", ktoré odkazujú na konkrétne tvaroslovie videnej krajiny je prevedený v delikátnej kresebnej krajke. Len krehká kresba situovaná na abstraktnom pozadí definuje priestor obrazu aj matériu prírody. Vznikol nielen pôsobivý záznam vlastných pocitov z prežitej chvíle, ale divák je tu prinútený zauvažovať o rozhraní medzi konkrétnym a abstraktným, pohľadom na krajinu a pohľadom na maľbu ako takú.
Silvia L. Čúzyová, kurátorka
