Motív Tváre sa objavuje v cykle starých majstrov, ktorý vznikal od 90. rokov (1993-2023), kedy sme ako študenti chodili do Šternberského paláca maľovať kópie starých majstrov podľa originálu. Prvý obraz vznikol podľa predlohy El Greca – Modliaci sa Kristus (1993-1995).
Po troch mesiacoch intenzívnej maľby, keď bol obraz takmer hotový, ho niekto ukradol priamo z expozície Národnej galérie aj s farbami. Po dlhej frustrácii som sa rozhodol nakoniec obraz namaľovať znovu a pokračovať v tomto cykle ďalších 30 rokov.
Vyberám si ikonické obrazy od Da Vinciho, Velázqueza, Rembrandta, Halsa, Caravaggia, Vermeera, ale aj Bacona alebo Warhola a ďalších významných tvorcov od renesancie, baroka, až do 20. storočia. Obrazy sa snažím maľovať tradičným spôsobom a následne dekonštruovať rôznymi maliarskymi spôsobmi, od rozpúšťania, vytrhávania, vymývania, atď. Narratívny motív sa tak premieňa na abstraktnú štruktúru.
V cykle Starých majstrov ma zaujíma téma tváre a času. Skúmanie a prelínanie minulosti a prítomnosti, trvanie a pominuteľnosti. Reinterpretácia portrétov otvára dialóg medzi starými majstrami, súčasnou maľbou a pamäťou.
Dlhodobo ma však zaujíma, čo divák prežíva vo svojej hlave a oku pred obrazom. Či obraz môže vyvolať emócie a či je možné premeniť nielen diváka, obraz, ale aj samotný priestor.
