Kurt opaľujúci sa

Tytykalova maľba sa pohybuje na pomedzí tvarovej neurčitosti a rozpoznateľných motívov, bez toho, aby sa jednoznačne prikláňala k čistej abstrakcii či popisnosti. Objekty a figúry v jeho obrazoch získavajú zvláštnu vnútornú vážnosť, podporenú špecifickým zaobchádzaním s farbou, ktorá v sebe nesie ozveny snového a ľahko archaického vizuálneho jazyka. Tieto kvality nenápadne odkazujú k tradícii imaginatívnej maľby južnej Európy, bez toho, aby ju priamo citovali.

V autorovej tvorbe sa objavujú fragmenty tiel, zátišia, krajinné motívy i súčasné mestské situácie. Ich kompozícia je úsporná, založená na skladaní tvarov a tlmenej farebnosti, ktorá pripomína analytické postupy ranej moderny. Na rozdiel od racionálneho rozkladu reality však Tytykal neusiluje o analýzu videného sveta – jeho obrazy vznikajú skôr ako mentálne konštrukcie, kde hmota slúži predstave a nálade.

Spojenie akrylovej maľby so sprejom mu umožňuje prepojiť maliarsku tradíciu s výrazovou ľahkosťou a nadsázkou súčasného vizuálneho prostredia, v ktorom sa prirodzene prelínajú galérie a ulice.