Cult of a Dying Sun

„And we push forward, we march on into nothing, where we belong...“ spieva sa v piesni metalovej kapely UADA, podľa ktorej je nazvaný tento obraz. Anežka Hošková doň stavila sebe takú vlastnú beznádejnú romantiku, trúchlenie nad nenaplnenou láskou, nad pominuteľnosťou existencie i rozpadajúceho sa sveta. Strácanie sa v opustených kláštoroch, v magickej i melancholickej krajine, v dave spotených tiel na hudobnom festivale. Romantizmus nezostal na konci 18. storočia - jeho rozorvané hrdinky a hrdinovia dneška ale ponúkajú viac než len útek z chorej civilizácie. Uprostred ruín neskorého kapitalizmu dávajú priechod svojim emočným prepadom i vzostupom, pohlcujú všetko, proti čomu bojujú a kvôli čomu plačú a zo všetkého toho náreka a chaosu niekde v podhubí vzniká živná pôda pre prielom, pre príchod niečoho nového a nečakaného.

Anežka Hošková (*1982) je maliarka a kresliarka, autorka inštalácií a performance, u nás je priekopníčkou návratu romantických a emotívnych tendencií do súčasného umenia. Vyštudovala na brnenskej Fakulte výtvarných umení VUT v ateliéri Václava Stratila. Jej tvorba je tiež dlhodobo spätá s alternatívnou hudobnou scénou. Vystupuje ako DJ Black Dumpling a je spoluzakladateľkou galérie AM 180 Gallery a Collective a festivalu Creepy Teepee. Svoje práce hojne vystavovala v rámci českej i zahraničnej nezávislej umeleckej scény, ale aj v inštitúciách ako je Galéria hlavného mesta Prahy, Galéria mesta Bratislavy, Centrum súčasného umenia Kim? v Rige alebo Bunkier Sztuki v Krakove.

Karina Kottová, kurátorka (viac o nej tu )