Ondrej Maleček otupuje vyostrené, zraňujúce hroty romantickej nespútanosti, rozorvanosti a revoltujúcich nálad, aby všetko premenil na baladistické, horko úsmevné rozprávky, ktoré sa ale nezriekajú temných hlbín, odkiaľ sú čerpané. Sú to legendistické posolstvá o mieste, kde autor žije, o priestore, ktorý zdieľa, o identite, snoch, o nenaplnených túžbách i zmierení.
Na jeho obrazoch sa zjavujú nočné hvozdy, ostro zalomené horské cesty, dramatické oblaky, mory, pavúky a dravce, čarovné byliny i mystické huby. Vytvára dramatický svet zvratov, v ktorom evokuje prostredníctvom svojej osobitej imaginácie krotenie zlej chiméry , ktorá sa vkráda do života ako zvádzajúca, lákavá i rozkladná melanchólia.
kurátor : Petr Vaňous
