Provokatívne je už to, že výstava tohto figuralistu predstavuje ako krajinára, navyše maliara vymyslených krajín. Každá z nich je síce trochu iná, ale rovnaký majú istý druh ironického anachronizmu. Harmónia, ktorá je tu skôr „harmóniou“, má rôzne podoby. Môže ju predstavovať rovnako tak váza z 50. rokov, zasnežené ladovské chalúpky obklopené autami lufťákov alebo pohodená fľaša vína. Ohľadávanie osobných estetických slabostí a hraníc gýča v druhom pláne otvára množstvo ďalších otázok.
Kurátor : Radek Wohlmuth
