Poklad je mnohoznačný pojem. Niekto si pod ním predstavuje cennosti, iný priateľov. Najnovší maliarsky cyklus Markéty Bábkové (*1993) v sebe spája oboje, pretože síce kladie jemný vizuálny dôraz na veci, ale dôsledne v spojení s človekom. Jej nedoslovné senzitívne maľby na hrane medzi realitou a abstrakciou je rovnako dobre možné nazývať šperkovnicami. Podobu schránok, ktoré ukrývajú najrôznejšie osobné veci sugeruje totožný formát obrazov, ktorého veľkosť tému ešte zvýznamňuje.
Objektové zátišie vynárajúce sa z chaosu nepredmetnosti sú svojho druhu zastrenými biografiami ukotvenými v utajenej privátnej archeológii. Napriek tomu, že sa v kompozíciách objavujú aj šperky, častejšie sa jedná o najrôznejšie drobné predmety – amulety, talizmany alebo osobné relikvie pre ochranu alebo šťastie, ktorých ďalšia moc spočíva predovšetkým v schopnosti znovu vyvolať zastreté po/city alebo dokonca vrátiť čas. V takom prípade nezáleží na tom, ako vyzerajú, ale čo reprezentujú, totiž zhmotnené spomienky na ľudí, miesta, situácie aj stratené chvíle.
Markéta Bábková pritom nezabúda ani na skutočnosť, že mnohé z nich sa k ľuďom dostali ako darček. A to je dôvod, prečo tieto schránky na emócie sprevádza rad intímnych plátien v motívom rúk, kde síce nechýba gesto dávania ani prijímania, ale tým najdôležitejším je samotný dotyk. Práve pri ňom totiž sacrum predmetov putuje od človeka k človeku.
kurátor : Radek Wohlmuth
