Hravosť nie je infantilnosť, ale racionálne vystavaný a potmehúdsky atak preddefinovaných kánonov umeleckej praxe. Tú počas celého Štědrého pôsobenia na výtvarnej scéne určujú konceptualizmus, abstrakcia, minimalistické tendencie a na druhej strane návraty k prírode.
Hravosťou sa od 80. rokov stúpenci fluidného neoexpresionizmu, spomeňme napríklad Štědrého vedúceho ateliéru z pražskej UMPRUM Stanislava Diviša, dostávajú späť do pazúrov podozrenia z podbízavosti. Ak film a fotografia odobrali maľbe v dvadsiatom storočí patent na realistické zobrazenie a epickosť rozprávania, v dvadsiatom prvom sú to najmä možnosti digitálnej manipulácie a rýchlosť distribúcie mémov na sociálnych sieťach, ktoré atakujú čaro maliarskej skratky a postmoderného morfingu odkazov.
Kurátor: David Korecký


