Hravosť nie je infantilita, ale racionálne vystavaný a poťouchlý atak preddefinovaných kánonov umeleckej praxe. Tú po celú dobu Štedrého pôsobenia na výtvarnej scéne určujú konceptualizmus, abstrakcie, minimalistické tendencie a na druhej strane návraty k prírode.
Hravosťou sa od 80. rokov stúpenci fluidného neoexpresionizmu, volajme napríklad Štedrého vedúceho ateliéru z pražskej UMPRUM Stanislava Diviša, dostávajú späť do pazúrov podozrenie z podhodnotivosti. Ak film a fotografie odobrali maľbe v dvadsiatom storočí patent na realistické zobrazenie a epičnosť rozprávania, v dvadsiatom raz to sú najmä možnosti digitálnej manipulácie a rýchlosť distribúcie mémov na sociálnych sieťach, ktoré atakujú kúzlo maliarskej skratky a postmoderného morfingu odkazov.
Kurátor: David korecký
