100ks.cz
Vidíte 63 z 63 produktů
Ani zlatý plot nezabrání nebezpečně ladným květům, kterým se přezdívá andělské nebo ďáblovy trumpety, vtáhnout nás do jejich podmanivého, jedovatého i opojného světa.
Je opakování těch samých činností, návyků a chování omezující, nebo se můžeme repeticí učit a zlepšovat? Záleží na úhlu pohledu.
Otec jako dělník, umělec i performer, usilující, triumfující i selhávající hrdina vlastního světa.
Do kreseb krajin, které pocházejí z výletů Jirky na Kokořínsko a do okolí Černošic zasadil David sošku Venuše, a nastínil tím spojení mezi ženským principem a přírodou, nebo naopak jen umělou karnevalovou kulisou a maskou.
Dětské papírové skládačky umístěné do ptačího hnízda, ne nepodobného ženskému lůnu. Osamělost a naivita každé živé bytosti, která se staví na vlastní nohy.
Katastrofický vír nebo osvobození od materiálních potřeb? Rozhodněte se sami.
Předimenzované rostliny a květy plné melancholie, romantiky i nadsázky by mohly sloužit i jako ilustrace básní K. H. Máchy.
Niklova orchidej, tato královna mezi květinami, spojuje nevinnost i sexualitu. Její realistické provedení je uměleckou hrou s obojím.
Metafora globálních strachů, které máme všichni v sobě, ať chceme, nebo ne. Koncept žraločí Lorenziniho ampule přenesený do geopolitické roviny.
Stratený v opustených kláštoroch, v magickej a melancholickej krajine, v dave spotených tiel na hudobnom festivale. Beznádejná romantika. Útek a cesta von, to všetko je zakliate v obraze Anežky Hoškovej.
Ani zlatý plot nezabráni nebezpečne ľúbezným kvetom, ktoré sú nazývané aj ako anjelské alebo diablove trúbky, vtiahnuť nás do ich podmanivého, jedovatého a opojného sveta.
Dievča v krajine, ktorá sa cíti bezpečne, uvoľnene a možno aj radostne, aj keď je trochu zahalená a vybavená na dážď.
Spojenie a zjednotenie protikladov. Ako čierna a biela, jin a jang, aj pri uvedomení si svojej odlišnosti sa snažia spojiť.
Sociálna dištancia v dobe sociálnych sietí. Na jednej lodi a pritom každý sám.
Vzpomínky z dětství spojené s krajinou. Děti běží za kombajny a ztrácí se rodičům v obilí, které má stejnou barvu jako jejich vlasy.
Sústredenie na hru. Monochromatická etuda pamäti, v ktorej proces spomínania zodpovedá určitému stavu skreslenia a deformácie.
Prírodné zákonitosti a zdanlivo bezvýznamné detaily či chyby okolo nás pretavil do abstraktného a originálneho umeleckého jazyka.
Inštalácia objektov a útržkov premaľovaných na plátno. Hra s priestorom, svetlom, predstavivosťou a formou.
Efemérna astrálna bytosť vznášajúca sa nad "tekutou" krajinou mysle. Púštna scéna v bezčasí, otvorená interpretácii.
Je opakovanie tých istých činností, návykov a správania obmedzujúce, alebo sa opakovaním môžeme učiť a zlepšovať? Záleží na vašom uhle pohľadu.
Smrtka Jána Vytisku, oblečená v ľudovom kostýme a jazdiaca na motorke na plný plyn, nám ukazuje, ako sa nebáť pozrieť smrti do očí a konečne sa cítiť živý.
Divoká a upokojujúca geometrická abstrakcia so zakódovaným textom, ktorý nás nabáda, aby sme sa naučili vyjadrovať svoje túžby.
Otec ako robotník, umelec a performer, usilujúci, triumfujúci aj zlyhávajúci hrdina vlastného sveta.
Do kresieb krajín, ktoré pochádzajú z výletov Jirky na Kokořínsko a do okolia Černošic zasadil David sošku Venuša, a načrtol tým spojenie medzi ženským princípom a prírodou, alebo naopak len umelou karnevalovou kulisou a maskou.
Dievča, ktoré sa pozerá na svoj vlastný tieň. Obraz je o svetle, tieni, plynutí času a maskovaní.
Inšpirované kombinatorikou hry Tetris, change and shift. Dielo odkazuje aj na modernizmus začiatku 20. storočia.
Detské papierové skladačky umiestnené vo vtáčom hniezde, nie tak podobného ženskému lonu. Osamelosť a naivita každej živej bytosti, ktorá sa stavia na vlastné nohy.
Dielo inšpirované myšlienkami súfizmu. Cesta duše po smrti, jej obohatenie a návrat na zem.
Izbová rastlina, ktorú umelo umiestňujeme do nášho priestoru, a nejednoznačnosť jej úlohy a jej vzťahu k nám.
